Vaše deti si vás vybrali

Môže sa dieťa rozvíjať a vychovávať samé? Dnes často počúvam názor rodičov, že dieťa má rozhodovať a určovať, má prísť na veci samé, len je potrebné dať mu dostatočne dlhý čas. Myslím si, že dieťa potrebuje k správnemu vývoju našu pomoc. Že do určitého veku sa nemá rozhodovať samé, ale je tu rodič, ktorý to určuje. Rodič, ktorý vie, že dieťa je mu zverené, aby ho láskyplne a rešpektujúco sprevádzal, a zároveň rozumie, kedy a čo jeho dieťa môže zvládať, kedy a čo potrebuje. Že dokáže nájsť ten zlatý rez medzi láskou a hranicami. Že napr. vie kedy už môže dať dieťaťu možnosť výberu a nebude to už na úkor jeho životných síl.

Deti si prinášajú dary a talenty, sú individualitami, ktoré je potrebné rešpektovať, ale potrebujú ešte zažívať svet. Nie sú hotovými bytosťami, prichádzajú do určitej doby, do určitého kultúrneho a sociálneho prostredia. My dospelí sme tu preto, aby sme im vytvárali priestor, poskytli lásku, eliminovali škodlivé vplyvy. Aby sme ich pripravili na život. Aj to je naša zodpovednosť, okrem toho, že im poskytneme základné životné potreby a lásku. Láska zahŕňa aj to, naučiť dieťa žiť vo svete, naučiť ho rešpektovať pravidlá naokolo. Naučiť ho, čo je pichľavé, nie vytrhať všetko tŕnisté na jeho ceste.

V dnešnej, na výkon a konzum orientovanej kultúre, je podľa mňa zásadnou úlohou sústrediť sa na výchovu k ľudskosti, založenej na princípoch rešpektovania slobody a individuality. Myslíte si, že dieťa príde samé na to, čo je správne, čo je ľudské? To je veľká otázka. Myslíte, že sa dokáže zorientovať v tej záplave vnemov okolo neho a vybrať si to najvhodnejšie preňho? Alebo je to moja úloha, mňa rodiča, byť dieťaťu vzorom, od ktorého sa môže učiť, môže z neho čerpať.

Akým vzorom som pre moje dieťa?

Dieťa chce na sebe pracovať. Prišlo na tento svet so svojim plánom. My dospelí by sme na sebe tiež mali pracovať, neúnavne a neustále. Tak, aby keď prijmeme dieťa, sme boli schopní zdravo vnímať jeho potreby, ktoré prináležia veku a konkrétnej situácii. Určite to neznamená, že dieťa je kráľ a dospelý sluha, ktorý splní všetko, čo si pán kráľ želá. To sa dnes často deje. Až je z toho pomaly hra na kráľa a šaška.

Dospelý má chrániť, radiť, vytvárať vhodné prostredie. Vymedzovať bezpečné hranice. Odpovedať na zvedavé otázky. Mať otvorenú náruč a srdce. Ale aj pevný postoj a schopnosť povedať nie.

Sprevádzať dieťa na jeho ceste, na ktorej prechádza údoliami a prekonáva pohoria. Každá etapa tejto cesty má svoje tajné zákutia. A každá je jedinečná. Vaše deti si vás vybrali, a preto sa na vás aj spoliehajú. Spoliehajú sa na vás, že vy viete. Alebo to od vás očakávajú, či dokonca chcú. Ak neviete, sú k vám láskaví alebo krutí. Napriek všetkému si idú svojou cestou, alebo sa o to aspoň snažia. Lebo oni prišli na tento svet prejsť si svoju cestu.

Prajem vám jasné myslenie a rozum srdca, aby ste boli tými najlepšími sprievodcami svojich detí.