Tehotenstvo-príprava chrámu srdca

Výnimočný, iný, požehnaný stav. Mnoho vecí je v tomto čase inak, či už vo fyzickom stave alebo aj psychickom. Stav ženy v tomto období je podobný spánku. Je trochu viac zasnená, pamäť a myslenie sú lenivejšie. Prechádza obdobím, kedy sa stáva akoby menej pozemskou a dieťa sa naopak viac pozemšťuje. V matke spolupôsobia éterné sily dieťaťa, preto sa často cíti silnejšia a zdravšia ako pred počatím. Každá žena, ktorá "počala" dieťa, prechádza hlbokou premenou, pri ktorej sa telesné procesy musia prispôsobiť tehotenstvu. Avšak nielen telesný organizmus musí počítať s inou životnou vôľou, s inými životnými procesmi, aj duša matky sa premieňa. Lebo duša dieťaťa, ktorá z duchovného sveta pôsobí dole do pozemského, je už aj tu. Doba tehotenstva je tak pre matku dobou tušenia, ktoré sa môže vystupňovať až v jemný zážitok/pocit anjelskej prítomnosti, v ktorej sa ohlasuje príchod dieťaťa. Zvestovanie Márii archanjelom Gabrielom je potom akoby praobraz ohlasujúcej sa blízkosti z duchovného sveta, v ktorom môžeme dieťa prežiť ako nesené na krídlach anjela. Takáto blízkosť obklopuje každú budúcu matku. Aj keď dnešné pomery často spôsobia, že to ani netušíme a len zriedka to viac či menej zreteľne prežívame. Je však dôležité prijímať prichádzajúci život dieťaťa správnym správaním nielen na telesnej úrovni, ale aj v duševne duchovnej oblasti, lebo aj tu je potrebné ho opatrne znášať do pozemského bytia. (Schroeder)

V čase tehotenstva sa slnečné účinky sústreďujú na utváranie budúceho človeka. Žena sa stáva Mesiacom, aby tak ako on mohla prijímať slnečné pôsobenie. A tak v nej rastie slnečné dieťa, ktoré sa stane pozemským po prijatí prvej kvapky materského mlieka. Od prvej chvíle počatia potrebuje jasnú, slnečnú, teplú, láskavú pozornosť. Dieťa je Boží dar.

Kozmické sily a bytosti spolupracujú na duchovnom usporiadaní tela dieťaťa, prestupujú ním v živých tvorivých silách, spolupôsobí tu celý svet. Nový pozemšťan je duchovná bytosť, prepojená s ríšou nerastnou, rastlinnou a živočíšnou. Duch a duša sa obetujú, aby "telom učinené boli", spoluvytvárajú si svoj nástroj. Vedomá duša a bdelý duch a tvorivé sily minulosti vytvárajú predovšetkým hlavu a od nej potom ostatný organizmus.

Nepomerne veľká hlava embrya krátko pred narodením je podivuhodná svojou oblosťou, ktorá pripomína nebeskú klenbu. V porovnaní s malým trupom a nepatrnými, sotva tvarovanými údmi, najmä nôžkami, všetko vyzerá ako nepatrný prívažok k hlave. Hlava sama je potom najdokonalejšia práve pri narodení - obrovská s vyklenutým čelom, ktoré akoby stláčalo tvár dole. A na ňom deň za dňom, týždeň za týždňom môžeme pozorovať stále plastickejšie, jasnejšie a osobitejšie rysy tváre. Nie je krajší zážitok ako toto láskyplné pozorovanie, učiaci nás chápať vplyv individuálnej duše na telesné formy.(Steiner)

V čase môjho prvého tehotenstva som uverila v Krista. Neviem to logicky zdôvodniť. Hladila som rastúce bruško a vnímala, že to, čo je vnútri, je Boží dar. Až mnoho rokov neskôr som si uvedomila, čo mi Krištof priniesol. Bol to dar viery v Krista. Darmo som si roky čítala Bibliu, túžila po tom pokoji a svetle, ktoré som vnímala u veriacich ľudí. Až požehnaný stav mi priniesol bez môjho snaženia tento dar. Všetko príde v ten pravý čas. 

Obklopme naše deti už v brušku atmosférou lásky, optimizmu a dôvery v život.