Rozprávka pre deti, čo sa stále pasujú

Boj raz jeden dom, pri dome rástol strom, na dvore býval psík Bodrík, kocúrik Samko a myšiak Fero. Nebol to obyčajný dom. Zvnútra sa často ozýval krik a hluk a plač. Okolo chodili ľudia a srnky, vonku rástli rastliny a ležali kamene. Aj sýkorka a brhlík to počuli. A všetci sa čudovali. Prečo je tam krik a plač? Veď je tam vnútri tak pekne a teplo a varia tam najlepšie kaše na svete.

"Nuž", vraví Bodrík," ja tomu rozumiem. Ja chcem stále byť hladkaný a sedieť mojej paničke na rukách, a stále byť s ňou. Aj na záchod za ňou chodím. A ona sa niekedy hnevá, lebo keď má veľa práce, ja sa jej pletiem pod nohy. Ale keď ja neviem inak".

"Ja sa ti čudujem", vraví kocúrik Samko. "Mne stačí, že mi dajú najesť a trochu ma pohladkajú. Inak sa mi nechce byť doma niekomu pri sukni. Potrebujem mať svoj život a svoj svet."

"Haha", smeje sa myšiak Fero. "Máte vy ale starosti. Samá láska a také veci. Pre mňa je na svete najdôležitejšie iba jedlo. Najviac milujem oriešky. Mňaaam. Počujte, ale tiež sa čudujem tým deťom v tom krásnom dome, že majú všetko a aj tak kričia a plačú a bijú sa. Nechápem".

Čo s tým spravíme? Viete čo? Vyberieme sa spolu za múdrou sovou. Ona nám určite poradí.

Idú teda do blízkeho lesa, pes, kocúr a myšiak. Hrdo si spolu kráčajú, lebo cítia, že majú veľké poslanie. Chcú pomôcť deťom, čo sa pasujú, aby zažívali viac radosti.

Prídu k sove a zvestujú jej svoje starosti. Sova sa chvíľu zamyslí a takto im hovorí:

"Milí priatelia. Vážim si vašu cestu a váš dobrý úmysel. My zvieratká sme tu preto, aby sme ľuďom pomáhali. Prezradím vám preto tajomstvo. Problém tých detí, ktoré sa bijú je ten, že nie sú celkom doma.(pozn.v svojom tele). Fúha, hovorí Bodrík, to je smutné, ja som najradšej doma. Neviem si predstaviť, žeby som tam nebol. Niekde by som vonku musel mrznúť".

"A ako im teda môžeme pomôcť!?

"Noo, poviem vám, čo tie deti potrebujú. Je to vastne ako taký recept od lekára".

Jedenkrát denne modlitbičku

Jedenkrát denne rozprávočku

A deň plný svetla z piesní, hier a lásky dospelých

A svetla sviečok zapálených

Nikdy ma strach nemôže dostihnúť,

Lebo lásku cítim ku všetkému,

ku kameňu aj k stromu,

k zvieraťu aj rastline,

k otcovi aj mamine.