O Marienke so zatvoreným srdiečkom

Bolo raz jedno dievčatko. Volalo sa Marienka. Malo dobré srdce a chcelo sa veľa smiať. Ale zlá kráľovná ju zakliala a odvtedy sa skoro vôbec nesmiala. Uzavrela sa do svojho srdiečka a žila si v ňom, nevnímala skoro vôbec, čo sa okolo nej deje. Chcela mať pokoj a ticho, a iba sa hrať so svojimi hračkami a kresliť si. Nič ju vlastne netešilo.

Raz v noci ju ale navštívila bielomodrá víla. Bola z Kráľovstva lásky a radosti. Povedala jej, že má pre ňu veľký dar. Ale musí splniť dve úlohy. A potom sa znovu bude smiať. Každé ráno, keď sa zobudí, povie Aaaaa a roztiahne pritom ruky, akoby chcela niekoho objať. A večer pred spaním musí pozorne odriekať toto odklínadlo, opakujúc po mame:

Od hlavy až po päty

obraz Boží som.

Od srdca až do rúk

cítim Boží dych.

Ak hovorím ústami,

nasledujem Božiu vôľu.

Ak vidím Boha všade:

v otcovi i tiež v matke,

vo všetkých milých ľuďoch,

vo zvierati aj kvetine

v strome i kameni,

nepociťujem strach pred ničím,

len lásku ku všetkému,

čo ma obklopuje,

čo je okolo mňa.

(Neučiť naspamäť. Dieťa každý večer opakuje po dospelom slová,

neskôr jednotlivé riadky, až sa pomaly naučí celú modlitbu.)

Uplynul nejaký čas a slová víly sa naplnili. Marienka dostala dar. Jej srdiečko sa rozžiarilo, otvorilo svetu a od toho dňa mala veľa kamarátov a tešila sa zo všetkého, čo ju obklopovalo. Najradšej však mala slnečné lúče, ku ktorým hocikedy často otvárala svoje ruky s povzdychom AAAA.