Ako som zvládla "voľnú hru" mojich detí v čase materskej dovolenky

"Dospelý by mal s trpezlivosťou a pochopením prijímať pomoc malého dieťaťa, lebo zároveň plní dve úlohy. Urobí si svoju prácu v domácnosti, alebo nejakú ručnú prácu a súčasne svoje dieťa vychováva."

Táto trpezlivosť sa mu v budúcnosti veľmi oplatí, je to jedna z najlepších investícií, ktoré môže pre svoje dieťa urobiť. Je to čas rozvoja aj seba, svojej trpezlivosti a vôle, keď dieťaťu umožníme každý deň kontakt s bežnými činnosťami v domácnosti a vodou, zemou, či kameňmi. Ak je mama na materskej netrpezlivá, chce mať doma stále čisto a neumožní dieťaťu rozvíjať sa touto formou, môžeme už u detí v škôlke pozorovať rôzne zvláštnosti, napr. že prehnane upratujú alebo vnímajú prírodu ako špinavú, štítia sa prírodnej vody v jazerách, či v potoku. Sama som si prešla touto cestou rozvoja. V čase mojej materskej som netušila nič o tejto téme. Len som vnímala potreby svojich detí. Stále mi pomáhali v kuchyni, mnoho rokov sme mali na Vianoce tvarovo nedokonalé pečivo, ktoré vykrajovali deti a boli v tom neúnavné, keď som miesila cesto, miesili so mnou, inak to ani nešlo, celá kuchyňa bola plná rozvlečených kuchynských potrieb, na dvore každý deň vznikali nové bunkre. Dlho som sa musela ovládať, kým mi prestalo vadiť, že nemám ten vysnívaný dvor ako z časopisu o záhradách, lebo všetky dosky a všetko čo sa dalo použiť, slúžilo na stavbu bunkrov, domov, a pod. A každú zimu vzniklo na dvore nádherné iglú. Moje deti sú už veľké a ja ďakujem tomu vnútornému hlasu, ktorý ma presvedčil, že to, že im umožním voľne stavať, hrať sa, stále niečo tvoriť a ovládnem svoju túžbu po krásnej domácnosti a upratanom dvore, že to má svoj význam a je to pre nich dobré. Dnes už túto záležitosť využívam ako pedagogický nástroj a verím mu, pretože mám výsledky- moje veľké deti sú zdravé, tvorivé, radostné, a ja viem, že voľná hra bola jeden z dôležitých aspektov, ktorý tomu dopomohol.