Čo robí najlepší učiteľ? Alias envirovýchova ako prierezová téma.

Environmentálnu výchovu máme v našom štátnom vzdelávacom systéme zaradenú ako prierezovú tému. To je v našom systéme vzdelávania dobré východisko. Ona sa totiž nedá učiť ako napr. matematika. Dokonca sa podľa mňa nedá učiť v laviciach. Ako ju ale učiť? Učíme ju dobre, dostatočne, ....?Čo vlastne znamená pojem byť environmentálne vzdelaný? Ak si pozrieme ciele tejto prierezovej témy, tak by sme mohli vymenovať, čo sa žiak má v priebehu základného školského vzdelávania naučiť, akými témami sa má zaoberať.

Citujem zo ŠVP: Problém zachovania života na Zemi sa stáva globálnym problémom. Cieľom tejto prierezovej témy je prispieť k rozvoju osobnosti žiaka tak, že v oblasti vedomostí, zručností a schopností nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými sa riadi život na Zemi, poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach sveta, pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu,

Na realizácii prierezovej témy sa podieľajú viaceré vzdelávacie oblasti (učebné predmety). Vzájomným prepojením, rozšírením, upevňovaním a systematizáciou vedomostí, špeciálnych návykov a zručností upozorňujeme žiakov na súvislosti medzi poznatkami, ktoré si už osvojili na pochopenie problematiky zo širšieho pohľadu. Len tak dokážu skutočne pochopiť globálne problémy. Pochopenie je základnou podmienkou aktívneho prístupu žiakov k efektívnej ochrane a udržateľnému stavu životného prostredia. Prierezové témy sú dôležitým prvkom vo vzdelávaní a podieľajú sa na utváraní a rozvíjaní kľúčových kompetencií predovšetkým v oblasti postojov a hodnôt.

Environmentálna výchova má vskutku veľkolepé ciele a to je dobre. Podľa mňa je kľúčovým predmetom vzdelávania. Človek sa učí envirovýchove celý život. Teda mal by sa a môže sa. Akonáhle opustí brány školy, začína sa jeho vlastná cesta životom a to, čo sa v škole naučil v oblasti postojov a hodnôt sa mu bude veľmi hodiť. Aj v každodennom živote aj v práci. Envirovýchova, keďže nás učí postoju k Zemi a k živým organizmom a vzťahom medzi nimi, nás vlastne učí človečenstvu. Učí nás byť človekom. Aký som vlastne človek, keď vyhodím v lese odpad? Ako docieliť to, aby naše lesy a okolie nášho domova bolo čisté, aby sme si vážili ten život bezprostredne okolo nás? Iste je dôležité pochopiť aj súvislosti v ochrane dažďového pralesa, ale vlastne by sme sa o tom vôbec nemuseli učiť, keby vzťah človeka k prostrediu a jeho vplyv na prostredie nebol taký aký je? Kde sa stala chyba, že sa téma globálne problémy a vzťah človeka k prostrediu stali tematickým okruhom vzdelávania?

V rámci projektu Kolobeh roka vznikla vďaka podpore z BSK príručka pre škôlkárov a mladšie školské deti. Dali sme jej podtitul Trochu iná príručka environmentálnej výchovy.

Ak sa pustíte do čítania, či prezeranie príručky, možno vás prekvapí, že nie je na prvý pohľad o prírode, že neobsahuje len námety na aktivity pre environmentálnu výchovu. Ale to je práve to kľúčové. Nestačí učiť len hlavy detí, zbierať s nimi raz ročne odpad, prípadne ho v škole triediť. Naša príroda je ešte stále plná odpadov, či ukážok skutkov, ktoré nie sú hodné človeka, ktorý má environmentálne cítenie. Ide o to, že sa nestačí tieto veci učiť v škole na nejakej tej hodine. Treba deti učiť byť, stávať sa človekom. Viesť ho k cnostiam, ktoré kedysi boli človeku prirodzené, pretože bol viac spätý s ročným kolobehom. V pedagogickej komunite by sme to nazvali celostným vzdelávaním. To je pojem, ktorý už vzbudzuje rešpekt. Čo to však vskutku je? Ako máme deti viesť? Najjednoduchšia odpoveď je rozvíjať hlavu, srdce a ruky. Nie učiť deti informácie. Nie učiť ich to iba v laviciach. Zemi nepomôže, keď budeme vedieť, koľko stromov padlo pri výrobe papiera. Zemi a jej prírode pomôže, keď budeme vychovávať, sprevádzať a vzdelávať tak, aby sa dieťa stalo človekom. A ideálne človekom tvorivým. K tomu sa vlastne nehodí písať príručku ani učebnicu. Pretože je to proces, ktorý sa nedá celkom zachytiť. Ale ak si vezmeme na pomoc Kolobeh roka, dokážeme zachytiť aspoň trochu jeho rytmy, možno sa nám sčasti podarí niečo vytvoriť.

Pozývame vás teda na cestu 4 ročnými obdobiami spolu s 12 mesiačikmi. Celostnosť prístupu je v tom, že u dieťaťa rozvíjame celé telo, ktoré následne inak vníma svet okolo seba. Ak si v zime spieva ľudovú pieseň o zime, či koledu, ak na jar otvára bránu a čistí studničky spolu s piesňou, či rozprávkou alebo legendou, ktorá k týmto aktivitám oddávna patrí, ak si v čase zberu ovocia zažije spracovanie plodov roka v celom procese, od zberu úrody až napr. k pečeniu buchty s džemom, alebo zažije celý proces vzniku chleba, ktorému hovoríme "od semienka až na stôl", rozvíja sa tým celé jeho telo. A to nielen tak, že jeho hlava je múdrejšia, ale aj jeho ruky sú šikovnejšie, jeho nohy silnejšie, a aj jeho cítenie je vnímavejšie. Dieťa raz bude chrániť prírodu a Zem, ak si k nim získa vzťah. Cez aktivity spojené s Kolobehom roka navyše nadobudne vôľu, ktorá ho uschopní byť činným a tvorivým. Vo svete, v živote, v kruhu svojich blízkych. Kľúčom k tomu sú však dospelí, ktorí sú mu v tom vzorom a autoritou.

Je dobré, keď ako učiteľ mám základ,- príručku, receptár, s ktorým môžem pracovať. Tvorivý učiteľ však nevarí z receptov. Jeho práca ho bavi a tak si tento základ postaví pred seba, a začne s ním tvorivo pracovať. Prvé podľa mňa je si uvedomiť ako budem tieto krásne témy učiť. Kľúčový je učiteľ a spôsob učenia, nie obsah a informácie.

Ak si pozriete učebnice prvého stupňa základnej školy, zistíte napr., že v druhom ročníku sa deti učia pozdravom. Je k tomu x strán v učebnici a pracovných listoch. Trochu ma to zarazilo, vlastne až nahnevalo. Učiť deti pozdravom cez učebnú látku a úlohy? Aj doma budú vypĺňať domácu úlohu strana 4, príklad 6 a 7 o tom ako sa majú zdraviť? Samozrejme úcta k človeku a tým aj pozdravenie je základom. Nedá mi tu nespomenúť 2 životné zážitky k téme pozdrav Moje deti vyrastali na dedine. Chodili do klasickej škôlky, žili bežný život, odlišný možno iba v tom, že som ich svojim osobným príkladom viedla k úcte a k ochrane prírody. Keď mala moja dcéra asi 4 roky, išli sme do Bratislavy. Vystúpili sme z autobusu a vybrali sa do mesta. A ona prirodzene každého zdravila. Bola som z toho v prvej chvíli v rozpakoch. Aj ma to tešilo, aj miatlo.

Keď som išla nedávno s mojimi lesnými škôlkármi, ktorí sú každý deň so mnou v lese, na výlet vláčikom, tiež ma prekvapili. Nijako som ich neusmerňovala, a oni akonáhle si sadli do vlaku, všetkých okolo zdravili.

Príde mi úplne nezmyselné, cez učebnicu a pracovné listy a domáce úlohy, ktoré treba písať a všlijako vypĺňať, učiť deti pozdravom. Keď vedia 2- 4ročné deti v škôlke pozdraviť, vedia to predsa aj deti v škole. Nerozumejú tým rôznym vzťahom a ďalším veciam, ale tie predsa nie sú a nemusia byť témou učebníc. Tak ako moje deti vedia zdraviť, vedia sa aj chovať v prírode a k prírode. Neučila som ich to pomocou učebnice. Nikdy nenechajú odpad v lese. Ak prírodu použijú, poďakujú sa jej, nechajú miesto, kde napr.prespali v pôvodnom stave., atď. Majú k prírode vzťah a nepotrebovali k tomu ani prierezové vyučovanie. Potrebovali ju zažívať,objavovať, obdivovaťjej krásu a zázračnosť. Jej život.

Dnešné vyučovanie je tragické. Prebieha asi tak, že sa deti učia variť polievku, ale vlastne ju vôbec nevaria ani neuvaria. Učiteľ žiakom najprv dodá hotový recept, ktorý im nadiktuje do zošita, a potom sa ho majú naučiť naspamäť. Aj ja som sa to takto ako dieťa učila. A trvá to stále. Takže na základe tohto učenia, môžem teda povedať, že viem variť polievku?

Čo je ale najhoršie je, že k vareniu polievky bude v učebnici pre napr. štvrtákov 5 strán textu a rôznych úloh a nakreslíme si ju a v recepte bude vynechané slovo a to bude treba doplniť, vyfarbiť, spočítať na papieri....prípadne jedna úloha bude o tom, akú má polievka farbu a druhá o tom, ako vonia.

A toto isté sa týka envirovýchovy. Naučíme sa najprv poučky a fakty, učiteľ nám niečo nadiktuje do zošita, doma ešte vyplníme min. 5 strán pracovných listov, prípadne bude jedna z úloh aj zaujímavá krížovka.

A potom chlapec, ktorý vyrastá na dedine, má v štvrtej triede problémy s čítaním a písaním. Pozdraviť sa našťastie vie. Ale chodí ešte po špičkách. Je zázrak, že tieto problémy ešte nemajú všetky deti.

Keďže som si dala za úlohu (sama pre radosť) vytvoriť príklady prierezových enviro blokových vyučovaní pre prvý stupeň, preštudovala som si všetky učebnice a pracovné zošity pre 1- 4. ročník. Musím povedať, že sa mi z toho točila hlava, prišlo mi zle, a tak nejako. Od tej chvíle za zo mňa stal bojovník za právo detí na normálne vzdelávanie. Robím to síce celý môj profesijný život, ale odteraz budem zúrivým tigrom.

Pochopila som ako prvé, prečo sa deti už učia čítať v škôlke. Keď totiž príde dieťa z lesnej škôlky do bežnej školy a musí podstúpiť tú záplavu úloh a pracovných listov a celého tohto zabíjajúceho spôsobu, prvá reakcia jeho tela po cca 2 mesiacoch, kedy už ozaj ide do tuhého je, že dostane teplotu. Ochorie, ľahne a musí mať výdych. Keby už v škôlke vypĺňal pracovné listy, už by bol trochu "zvyknutý". Bože môj, ako to môžu tie deti vydržať. Ľudia, spamätajme sa. Už nieeeeee. Poďme variť polievku, vezmime deti na ulicu, do lesa. Budú vedieť zdraviť, nebudú nechávať odpadky v lese a naučia sa ľahko čítať a písať. Všetko sa naučia ľahšie, ak to nebude formou pracovných listov už v škôlke. A potom je tu druhý fenomén. Interaktívne tabule,počítače a pod. Chceme deti vziať von,ale oni radšej dajú prednosť počítačom. Je to silná káva(teda téma). A preto dajme do škôl ešte viac počítačov, ešte viac ich zmodernizujme, to výchove a vzdelávaniu ešte viac pomôže. Na základe počítačovej simnulácie sa napr. môžu naučiť triediť odpad.

Pokračovanie nabudúce. Musím ísť deťom v škôke uvariť polievku. Zeleninu mi budú krájať a mrkvu z vlastnej úrody mi skoro celú vyjedia. Pritom sa budú rozprávať. Ich rozhovory vedia byť neuveriteľné. Keď učiteľka varí a krája s deťmi, deti vôbec nevnímajú, že ich pozoruje. Pozorovanie a myslenie o deťoch je v škôlke jedna z najlepších vyučovacích metód. A keď si ju dovolíte robiť, bude vám aj veľkým zdrojom radosti.