Cesta duše

Cesta duše

A tak opäť zostupujem všetkými sférami a beriem si z každého miesta to, čo potrebujem na naplnenie svojho osudu. V slnečnej sfére pretepľujem svoje individuálne vyššie Ja všeprestupujúcou silou svetového srdca, kristovsky osvecujúceho Slnka. V merkúrskej sfére sa obzerám po dedičnom prúde, do ktorého sa chcem narodiť. V mesačnej oblasti, to znamená už v čase medzi počatím a narodením, prežívam sily rastu. Pri prvom nadýchnutí sa moje astrálne telo konfiguruje podľa momentálnej hviezdnej oblohy, čo sa potom ukáže v horoskope. Prvých sedem rokov je najdôležitejšie obdobie človeka na Zemi. Tu sa buduje základ pre všetko ostatné, pre celý nasledujúci život. Podstatný je vzťah, ten je úplne kľúčový prvých sedem rokov. Prvý vzťah sa začína budovať v tehotenstve k matke. (Seiler Hugova)

Zasvätenci nazývali ľudské telo "chrámom bohov". Bolo to z dôvodu, že ľudská duša sa medzi smrťou a novým zrodením stretáva s božskými bytosťami. Tká svoj zárodok fyzického tela a pritom zažíva to, čím žili Bohovia. Pozerá sa naň ako na svoj cieľ v budúcom živote, je ním fascinovaný. Rastie v ňom túžba znovu sa vteliť na Zem. Vzďaľuje sa od božských svetov a blíži sa k tomu, čím sa potom stane ako pozemský človek. Z bytosti, ktorú človek hore spoznal ako vysokú slnečnú bytosť, prichádza žiara a v tejto žiare sa istým spôsobom objavuje Slnko videné zvonku, zo sveta. Na Zemi vzhliadame nahor k Slnku, ale keď zostupujeme dole, vidíme najprv Slnko z druhej strany. A vynára sa nielen Slnko, ale objavujú sa aj stálice a za stálicami sa vynárajú planetárne obehy. A keď sa vynárajú pohyby planét, vynára sa celkom konkrétny druh síl - duchovné sily Mesiaca, ktoré z nás robia svojich zajatcov Oni sú teraz tými, ktoré nás postupne privádzajú do pozemského života. To, čo človek stretol najprv ako duchovný zárodok svojho fyzického tela, spočiatku vníma ako zjednotené s celým kozmom, s duchovným kozmom. Jeho duchovný zárodok sa stáva stále viac a viac jeho telom, ktoré je teraz napodobnením kozmu. A z tohto jeho tela vychádza túžba po pozemskom bytí a po vedomí Ja v jeho fyzickom tele. Dobu splnu si volia bytosti zostupujúce k Zemi, ktoré sa chcú stať ženami. Doba novu je zase dobou, ktorou si volia bytosti zostupujúce na Zem, ktoré sa chcú stať mužmi. Do pozemského bytia teda človek vstupuje bránou Mesiaca.(Steiner)