Ako sa položia základy, tak ide potom všetko

Recenzia knihy Informatórium školy materskej od Jána Amosa Komenského

(domáca úloha z predmetu propedeutika na Pedagogickej fakulte UKF v Nitre)

Erika Galanská

Október 2019

Zvolila som si možno trochu netradičnú cestu nakoľko budem písať recenziu o knihe historickej. (Recenzia zväčša slúži účelu upozorniť na knihu novú, novo vydanú, prípadne pomôcť zvýšeniu záujmu a predaja). Jej téma a obsah sú však stále živé a môj výber je účelový vzhľadom k tomu, že si myslím, že nielen každý učiteľ materskej školy, ale aj každý rodič by si mohol toto malé dielko prečítať. Kniha sa jednak dobre číta, často krát vás až silne prekvapí nejakým príkladom zo života, či rozhorčením autora nad prístupom matky, a na druhej strane je vskutku prínosná a veľmi trefná pre potreby každého rodiča, či vychovávateľa. Určite však pobúri človeka s ateistickým pohľadom na svet a výchovu dieťaťa.

"Deťom treba venovať najväčšiu starostlivosť,lebo sú najcennejším Božím darom a klenotom, ktorý sa nedá s ničím porovnať."

Tento nádherný výrok je názvom prvej kapitoly Čo viac dodať? Hneď týmto výrokom si ma autor získal. Je to moja prvá prečítaná kniha od Komenského. Ale teším sa na ďalšie. Najmä pre celistvosť prístupu k výchove a vzdelávaniu dieťaťa. Knižočka je veľmi malá, má síce 150 strán, ale je to približne format A6, ktorý sa dá prečítať za 2 večery. A podľa mojich doterajších skúseností a znalostí v práci s predškolákmi, obsahuje všetko, čo je potrebné, aby sme k deťom vo veku do 6 rokov pristupovali vedome a zodpovedne. Je vlastne metodikou pre vedenie dieťaťa do 6 rokov. Celistvosť prístupu vnímam v tom, že súčasťou metodiky je aj vertikálny rozmer, že nie je len o tom, čo sa deti majú hlavou naučiť, a aká má byť ich strava, ale zastáva názor, ktorý sa dnes do našich škôlok ešte nedostal alebo nevrátil, že dieťa potrebuje aj stravu pre dušu, potrebuje aj modlitbu a vedenie k zbožnosti, čo je podľa mňa neoddeliteľnou súčasťou výchovy k ľudskosti, ako píše autor- Božieho obrazu v človeku. Kľúčovým posolstvom knihy je odkaz, že všestranný rozvoj dieťaťa vidí v rozvíjaní detskej prirodzenosti na základe láskavého prístupu k dieťaťu, s dôrazom na vzťah matky a dieťaťa. Touto vetou je vyslovené takmer všetko. Dieťa do 6 rokov potrebuje zažívať radosť a mať pri sebe vzor láskavého dospelého. O tom, čo je pre dieťa prirodzené, by sme mali vedieť, ale mali by sme na základe každodenného pozorovania dieťaťa s ním udržiavať živý vzťah. Autor zdôrazňuje aj potrebu individuálneho prístupu k dieťaťu, rešpektuje dieťa ako osobnosť, zdôrazňuje význam kontaktu so skutočnosťou, skúsenosti s prírodou, s ľuďmi a význam činnosti(hry a práce) pre jeho rozvoj. Kto sa dnes venuje deťom vo veku 0-6 rokov skutočne s láskou a zanieteme, či dokonca vedome, ten musí žasnúť nad dokonalosťou Komenského prístupu.

Kniha napriek tomu, že je zo 17.storočia, prináša k problematike vedenia dieťaťa v predškolskom veku, v kontexte sú súčasným prístupom v materských školách a hľadaním správnej cesty u rodičov, znovu a zas veľa nového. Mnohí rodičia ako navrhuje autor cítia, že odvíjať výchovu od detskej prirodzenosti je dobrá cesta, ale často hľadajú, či skôr sa strácajú v tom, ako pristupovať, doslova aký prístup k dieťaťu dnes zvoliť. Tápajú kdesi medzi pedocentrizmom, liberalizmom a hľadaním samého seba, v duši a hlave im rezonujú rôzne programy, ktoré si nesú a ešte aj obavy, aby niečo nezanedbali a aby ich dieťa bolo úspešné. Autor, ak sme ochotní, či schopní ho, ako jedného z najväčších pedagógov v histórii ľudstva poňať ako autoritu, nám môže byť nápomocný. Vo svojom diele nás vskutku dobre informuje, čo naše dieťa naozaj potrebuje. A myslím si, že jeho odkaz je dnes veľmi živý a dokonca úplne dokonale použiteľný. Určite by sa dalo polemizovať s niektorými návodmi ako je pitie slabého piva odporúčané v stravovaní a používanie telesných trestov. Ale aj tu vieme pochopiť a zdôvodniť, čo nám týmto autor chcel odkázať.

Celým dielom nás sprevádzajú veľmi trefné citáty z biblie.

"Ako sa položia základy, tak ide potom všetko"

Ako pristupujeme k dieťaťu v jeho útlom veku, taký bude vskutku jeho celý život. Úžasná myšlienka, ktorá sa objaví hneď v prvej kapitole:...nepozeraj na ne aké sú, ale aké majú byť z Božej vole. Odporúča dať si pred svoj vnútorný zrak obraz budúceho človeka a s týmto obrazom k nemu pristupovať. Má to byť obyvateľ sveta, ktorý bude potešením nebies a postrachom pekla, dedičom výšin. Skúsme si predstaviť, aký človek to má byť? Taký, ktorý nepozná hranice, nemá vôľu každý deň pracovať a byť spolutvorcom domácej pohody a povinností, ktorý už v útlom veku používa ruky na ťukanie do klávesnice a na pohyb myšou, alebo prsty na zväčšovanie fotky v mobile? Ktorý už ako predškolák má diár ako manažér a rodiča za šoféra? Ktorý sa v škôlke učí dopravné značky, či čítať a písať, ale pritom ešte nemá zvládnutú reč či motoriku?

Rada Komenského tu znie- pristupujme k dieťaťu ako k Božiemu daru, klenotu, pretože je Božím obrazom. Nevie síce ešte rozlíšiť pravú a ľavú ruku, ani dobro a zlo, ale je viac ako zlato, či diamant, ktoré sú len ušľachtilou hlinou. Deti sú to živé obrázky živého Boha.

Ďalej v prvej kapitole porovnáva zlato a dieťa, sú to vskutku veľmi milé a zaujímavé porovnania, ale spomeniem najmä tie záverečné. S dieťaťom máme v dome aj anjelskú ochranu z neba, kvôli deťom Boh odpúšťa rodičom, s deťmi je v dome požehnanie v zmysle obživy, sú nám dané aj pre poučenie o obraze skromnosti, láskavosti, svornosti a iných cností....a posledná veta, ktorá je perlou: Keďže teda Boh chce, aby sme deti pokladali za svojich učiteľov, musíme im preukazovať aj náležitú úctu.

Touto vetou by som dnešnú recenziu ukončila. Kniha obsahuje 12 kapitol a každá z nich vás prekvapí, dá vám podľa mňa pravý obraz prístupu k dieťaťu, dá vám množstvo téz na zamyslenie sa nad sebou samým- svojim prístupom k svojmu, či zverenému dieťaťu, a celkovo prístupom k výchove dieťaťa v dnešnej dobe. Návod na stravovanie, na obsah učiva, ktorý odporúča, je stále aktuálny. Jeho zanietenie pre dojčenie a počiatok výchovy už v prenatálnom vývoji si určite získa mnohých, ktorí inklinujú k prirodzenej výchove. Tézy k rozvoju výrečnosti, či zbožnosti, rozvoja matematiky a astronómie sú vskutku akurátne aj pre dnešné dieťa.

Vraj dnešná predškolská pedagogika je inšpirovaná Komenským. Hľadajme v čom a čo nám uniklo, či vypadlo. Nie som náboženský fanatik, ale slovami Komenského by sme dnes mohli povedať, že vedieme deti nie k obrazu budúceho potešiteľa nebies a postrachu pekla, ale často dokonca oficiálnymi metódami a nevedomím, či našou slabosťou, ich vedieme priam do pekla. Dúfam, že ma za túto silnú vetu nik neupáli. Rada by som len predsa ešte na záver upriamila pozornosť na odporúčanie, že máme v dieťaťi vidieť obraz toho budúceho človeka. Nech ateistov nepobúria výrazy ako nebo a peklo, ale nech sa skúsia pozrieť na to len z pohľadu rozvoja životných zručností, medzi ktoré patrí silná vôľa, či trpezlivosť. Alebo ochota pomáhať druhým, či niečo zo seba obetovať.

K akému obrazu človeka vedie dnešná predškolská výchova?